Básnická zbierka Emila Boleslava Lukáča, ktorá je venovaná ľúbostným motívom. Pre Lukáča bolo charakteristické, že si všímal najmä protiklady, protirečenia a kontrasty. Zdalo sa mu – a naznačil to i názvom zbierky, že aj láska je plná rozporov a paradoxov. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu, plnú bolestí, pochybností. Báseň Paradoxon – lásku chápe ako problematický cit, je plná zábran, prekážok, uvažuje či je láska stály cit alebo nie.
Nemám rád, že ma miluješ tak,
tak ma to mrzí,
vidíš, som príliš povedomý
a príliš drzý.
Buď ku mne trochu ľahostajná
a trochu chladná.
takto je láska pripokojná
a prisúladná.
Nemiluj toľko, nadovšetko
nie bez prekážky,
zakazuj lásku, drv ju, mraz ju,
tak drž cit lásky.
Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím
uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochybností
nám láska rastie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára